Viki & Kamil
Svedectvo, že Bohu nič nie je nemožné!
Spoznali sme sa v júni minulého roka na víkendovke v Mariánke, ktorej témou bolo Hľadanie životného partnera s Božou pomocou. Zámerom nás oboch však nebolo len zoznámiť sa, ale hlavne lepšie spoznať Božiu vôľu v našich životoch a byť bližšími Bohu. A dovolíme si povedať, že Boh to odmenil. Prvýkrát sme sa stretli počas zoznamovacieho tančeka hneď v piatok večer, stihli sme si však povedať len svoje mená a už nasledovala výmena partnerov. Na druhý deň sme sa stretli hneď ráno a prerozprávali sme spolu takmer celú doobedňajšiu turistiku.
Kamil: Vzhľadom na obrovský počet ľudí (asi 120), ktorí tam počas toho víkendu boli, nebolo možné si zapamätať meno každého, s kým som sa hneď v prvý večer zoznámil. Napriek tomu som si Viki zapamätal a keď som ju na druhý deň ráno stretol, hneď som ju oslovil menom.
Viki: To bolo presne to, čo ma dostalo.J Ako si ma mohol zapamätať po tej chvíľke? Navyše, bolo to zvláštne, lebo odkedy sme sa dali spolu do reči, uvedomovala som si, že Kamil začal napĺňať tú predstavu o mužovi, ktorú som mala. Bol pozorný a galantný (taká stará škola :-)), vtipný, vzdelaný, pohodový a čo mne ako jedináčikovi bolo veľmi sympatické, pochádzal z veľkej rodiny. Malo to však 2 háčiky: nežil v BA a bol o dosť starší, ako som si myslela.:-) Napriek tomu som sa začala pohrávať s myšlienkou, čo ak je toto ten muž, ktorého pre mňa Pán pripravil.
V nedeľu po obede, keď už víkendovka skončila, sme sa doslova Božím riadením ešte stretli tesne pred odchodom, vymenili si čísla a od toho večera sme si volali a písali každý deň.
Viki: Kamil sa ma dokonca spýtal asi 2 dni po víkendovke, či som písala nejaký feedback a keď som mu odpísala, že nie, jeho reakcia bola, že možno raz napíšeme spoločný. J Ale asi ani sám si neuvedomil, ako to mohlo vyznieť.:-) Nasledujúci víkend ma pozval na Horehronské slávnosti na Heľpu s tým, že tam idú viacerí z jeho spoločenstva a že to bude fajn čas. Neviem, či to bolo Božie vedenia, ale sama som bola prekvapená, že som súhlasila, keďže som ho vlastne vôbec nepoznala. :-) Hoci mi Kamil „zabudol“ spomenúť, že budeme bývať v dome jeho krstnej, že tam bude kopec ľudí z jeho rodiny a zo spoločenstva len 2 ľudia, napriek tejto šokovej terapii to bol úžasný víkend, počas ktorého sme sa vlastne dali dokopy.
Kamil: Ten víkend na Heľpe som vnímal ako dobrú príležitosť na spoznanie sa. Ani by mi nenapadlo, že to naberie taký rýchly spád a začneme spolu chodiť. :-)
Fungovali sme teda po víkendoch – raz cestoval jeden do BA, raz druhý do BB. Nebolo to vôbec jednoduché, ale snažili sme sa využívať každú možnosť, ako byť spolu (aj keď len online - vďaka Bohu aspoň za Whatsapp :-)). Ak to bolo možné, víkendy sme trávili aj v Mariánke na duchovných obnovách pátra Ivana, ktorý viedol aj duchovnú obnovu, na ktorej sme sa zoznámili. Prešlo leto, dokonca sme stihli aj spoločnú dovolenku, počas ktorej sme mohli jeden druhého ešte lepšie spoznať. Koncom septembra, asi 3 mesiace od nášho zoznámenia, sme sa opäť vybrali do Mariánky – tento krát „len“ na nedeľňajšiu omšu.
Viki: Kamil nahodil košeľu, tak som si povedala, že aj ja pôjdem za „peknú“ a takto nahodení sme vyrazili. Keď sme prišli do Mariánky, mali sme ešte čas a Kamil ma pozval na kávu presne, ako prvýkrát. Moja odpoveď bola rovnaká ako pri rannom rozhovore, a to že sme sa (aj s kamoškou) chceli ísť modliť. On vzápätí povedal, že tento krát to spravíme inak a pôjdeme sa najskôr pomodliť (keďže pri prvej káve sme už nestíhali kvôli turistike). Sadli sme si na lavičku a ďakovali Panne Márii ako patrónke nášho vzťahu za to, že sme sa tu mohli stretnúť a za všetky milosti, ktoré sme dostali. Kamil vtedy vytiahol krabičku s prsteňom a povedal, že chce so mnou prežiť zvyšok života. Hoci by mi ani nenapadlo, že ma požiada o ruku práve tu, bolo to to najlepšie miesto, ktoré mohol vybrať. Kamil: Mariánka bola pre mňa jednoznačnou voľbou, kde som Viki chcel požiadať o ruku, pretože to nebolo len miesto, kde sme sa stretli, ale ako Viki spomenula, Panna Mária bola patrónkou nášho vzťahu a takto mohla byť s nami pri tom.
Samozrejme, reakcie najbližších boli rôzne – niektorí mali strach, či to rozhodnutie nie je unáhlené, iní mali obavu z vekového rozdielu,... Odporúčali nám lepšie sa spoznať a dať tomu čas. Áno, určite je to dôležité, predsa len je to rozhodnutie na celý život, avšak samotná láska je rozhodnutie – rozhodnutie pre toho druhého, v dobrom aj v zlom, rozhodnutie obetovať sa... My sme od začiatku všetko dávali do spoločných modlitieb a veríme tomu, že toto bola Božia vôľa a Pán Boh naše rozhodnutie požehná. Povzbudení pustovníčkou Máriou, ktorá nám povedala, že nemáme dôvod to odkladať :-), sme sa rozhodli dať termín svadby ešte pred veľkonočným pôstom. Tá nám povedala aj o obrade snúbencov (o ktorom sme my ani nevedeli), ktorý nám odslúžil páter Ivan po jednej z duchovných obnov – ako inak – v Mariánke. :-)
Viki: Pri Kamilovej otázke, či si ho vezmem, som ani na chvíľu nezaváhala. Pochybnosti a neistota však prišli neskôr, keď som si práve na základe podnetov od iných ľudí - často tých najbližších - začala uvedomovať, čo všetko to bude znamenať. Avšak vďaka nim som sa čoraz viac vo svojom rozhodnutí utvrdzovala. Dokonca som to vnímala ako Božie načasovanie a riešenie situácie, pretože v tom čase to bolo v práci dosť náročné a táto životná zmena viedla k tomu, že koncom minulého roka som nakoniec v práci skončila, odsťahovala sa z BA a ukončila ďalšiu etapu vo svojom živote.
Po novom roku sme sa tak aktívne pustili do svadobných príprav a ani nevieme, ako a prešli takmer dva mesiace, odkedy sme si 18.2.2017 povedali svoje „áno“ aj pred Bohom. A hoci si stále zvykáme na spoločný život a spoznávame nielen jeden druhého, ale aj svoje slabosti, každý deň ďakujeme Bohu a Panne Márii za túto milosť, za dar lásky, ktorý nám dal.
Celý príbeh by sa dal skrátiť do pár viet a hoci sme sa rozpísali možno viac, ako bolo treba, práve to množstvo detailov, z ktorých sme mnohé aj vynechali, viedlo naše rozhodnutia, napomohlo k rýchlemu priebehu, ale najmä bolo pre nás znakom toho, že Boh koná niekedy aj cez maličkosti naozaj veľké veci.
Ešte malé svedectvá na záver:
Viki: Ešte predtým, ako som spoznala Kamila, sme sa s kamarátkami rozhodli držať pôstnu reťaz za našich budúcich manželov a modlili sme sa ruženec (každý deň, ak nám to bolo možné). Ja som sa predtým navyše modlila aj takú 14-dňovú modlitbu za budúceho manžela. Chcela by som touto cestou povzbudiť všetkých, ktorí už ani nedúfajú, že by mohli niekoho stretnúť. Pamätám si, ako mi kamarátka na začiatku minulého roka po chválach v Istropolise povedala, že dostala pre mňa slovo, že Boh má pre mňa pripravené veľké veci. A ja som jej vtedy so slzami vravela, že tomu už neverím. Hoci je to často ťažké, VERTE! Modlitba má neskutočnú silu. Boh je naozaj dobrý a Jemu nič nie je nemožné. Každý, kto s úprimným srdcom prosí, ten naozaj dostane oveľa viac, ako si zaslúži. Nehľadajte však „toho pravého“, ale hľadajte Pána a spoznávajte najskôr Jeho. A On vám dá, po čom vaše srdce túži. Myslite na to a v žiadnom vzťahu (či už v priateľstve, ale najmä v partnerstve a manželstve) nedávajte na prvé miesto jeden druhého, ale Pána Boha. My sme sa o to snažili od začiatku a neustále sa snažíme.
Kamil: Často krát pred duchovnou obnovou v Mariánke som tvrdil, že pravdepodobnosť toho, že stretnem tú pre mňa ideálnu partnerku sa rovná pravdepodobnosti výhry v športke, či zázraku. Aj tento príbeh je dôkazom toho, že Bohu nič nie je nemožné.
Zobraziť všetky novinky