Spoločenstvo slobodných, ktorí vo vierehľadajú životného partnera

Ako sa vyrovnať s očakávaniami a tlakmi našich rodín

Svätosť v darovaní seba samého je konečným cieľom

Vyrovnať sa s očakávaniami a tlakmi dobre zmýšľajúcej rodiny a priateľov môže byť ťažké. Pozná to každý slobodný. Otázky ktoré trápia nás samých, vedia z úst našich rodičov a starých rodičiov ešte viac zaťať do živého. Pauline si pamätá, čo jej povedala mama pred dvoma rokmi na jej narodeniny: „Všetko najlepšie k narodeninám! Keďže máš 25, myslím, že je čas na tvoj klobúk na deň svätej Kataríny!“ Vo Francúzsku sa tradícia Dňa svätej Kataríny datuje do stredoveku, keď všetky nezadané mladé dámy pochodovali ulicami v neobvyklých klobúkoch, aby upútali pozornosť potenciálnych budúcich manželov. Napriek tomu, že Paulinina kariéra asistentky starostlivosti o deti mala rýchly štart, jej diár bol plný večierkov a času s priateľmi, z komentára jej matky vyplývalo, že to nestačí – už by mala byť vydatá.

Pauline uznáva, že jej 25. narodeniny boli prvým dňom, kedy pocítila „tlak“. Teraz 27-ročná hovorí: „Nie som typ človeka, ktorý chce manžela bez ohľadu na to, čo to stojí. Ale svadba mojej sestry toto leto mi priniesla ešte trochu osamelosti."

Tlak vychádzajúci zo statusu “slobodný” prichádza na dnešné mladé ženy neskôr, „okolo 28-29, keď sú manželstvá bežnejšie,“ hovorí Charlotte (29), lekárka z Paríža. „Ako sa blížim k tridsiatke, vidím svoje priateľky, ako sa jedna po druhej vydávajú a rodia deti. Obávam sa, že budem posledná z mojej skupiny priateľov”.

"Byť slobodný je náročnejšie najmä pre ženy." hovorí Claire-Marie, 29. „Keď vidím blížiacu sa tridsiatku, uvedomujem si svoje biologické hodiny. Chcela by som mať niekoľko deti."

Ťažší osobný príbeh má aj 30-ročná Filipínčanka: „Moji rodičia sa rozviedli, keď som mala 8 rokov. Hľadám hlboko veriaceho manžela, ktorý zdieľa moje hodnoty, ale musí to byť ten správny, pretože nechcem opakovať to, čím si prešli moji rodičia.“ Niektorí slobodní balancujú medzi hlbokou túžbou vsúpiť do vzťahu a strachom z nesprávneho výberu. Keď sa im nedarí, majú pocit, že stagnujú a ako čas plynie, tlak narastá.

Byť single nevylučuje dar seba samého

Muži sú na tom o niečo lepšie, no tlaku nie sú ušetrení. Philippe, 31, konzultant v oblasti správy majetku to potvrdzuje: „Moja práca je vzrušujúca, mám veľa priateľov, skrátka sa nenudím. To si však nemyslí moja stará mama, ktorá sa ma stále pýta, kedy jej privediem vnučku." A Corey, 31-ročný tesár, hovorí: „Rád by som sa oženil a založil si rodinu, ale obávam sa, že ešte nie som v dostatočne stabilnej situácii.“

Brat Gaëtan Bonnasse, kaplán zo skupiny Saint John Youth, ponúka podporu mladým mužom počas tohto kľúčového obdobia ich tridsiatky, „veku prvých nesplnených nádejí, prvých zničených snov“. Po siedmich rokoch strávených po ich boku je jeho postreh jasný. „Všetci znášajú skutočné utrpenie, pochované hlboko vo svojom vnútri. Často majú dojem, že sú zbytoční, že si ešte nenašli svoje miesto v spoločnosti.“

Paradoxne, moderná spoločnosť idealizuje stav fenomén “single”. Slobodní tridsiatnici predstavujú v očiach sveta večnú mladosť, slobodu a nevídané príležitosti. Napriek tomu je tu utrpenie, ktoré ukazuje, že „muži a ženy nemajú žiť sami. Neexistuje žiadne povolanie byť single. Túžba žiť s inou osobou, túžba byť s ostatnými je úzko spätá s našou povahou,“ potvrdzuje brat Gaëtan. Byť slobodný sa stáva bolestivým od momentu, keď, si to sami nezvolíme a cítime sa osamelo. Brat, ktorý sa pravidelne stretáva so slobodnými ľuďmi, je však nadšený: „Slobodní sú skvelí ľudia, ktorých treba sprevádzať: sú plní očakávaní a otázok a nikdy nie sú unavení! Neváhajú sa zapojiť." Chce nás ubezpečiť, že: „Single nie sú zbytočné, prinášajú ovocie. Je to plodnosť, ktorá sa určite nezdieľa, ale plodnosť vo svätosti.“ Spresňuje, že „svätosť v darovaní seba samého je konečným cieľom. Manželstvo a kňazské povolanie sú len prostriedky.“ A byť slobodný nevylučuje dar seba samého, Claire-Marie potvrdzuje: „Uvedomujem si, že ako slobodná mám viac času pre mojich synovcov a netere: vďaka tomu mám vzťah dôvery, ktorý oni s ostatnými dospelými nemajú.“

To, že sa rozhodnete zostať single, neznamená, že sa musíte trápiť

Claire Lesegretain, novinárka a autorka mnohých prác na túto tému, dáva dve hlavné rady: „Na jednej strane je nevyhnutné bojovať proti opojnej posadnutosti manželstvom, nenechať sa prevalcovať frenetickým hľadaním. To môže skresľovať vzťahy. Na druhej strane musíte pokračovať v rozvíjaní skutočných priateľstiev bez postranných úmyslov, pretože milujúcim priateľstvom sa človek trénuje k láske s láskou.“

Marie-Liesse Malbrancke založila spoločenstvo Sésame, cestu pre mladé ženy, ktorá vracia status a hodnotu slobodnej ženy, „ Byť single a byť šťastnou sa navzájom nevylučuje.“ Jeden z jej workshopov je zameraný na sebalásku. Povzbudzuje všetky ženy, aby spoznali svoje talenty, kultivovali svoju ženskosť. Dokonca ich nechala urobiť jedinečné cvičenie: napísať list ich telám, pretože „Ako môžete milovať iného človeka, keď nemilujete seba takou, aká ste?”

Brat Gaëtan vytvoril bratstvo mužov vo veku 25 až 40 rokov, „pretože Cirkev ich musí v tejto dimenzii sprevádzať“. Slobodných ľudí, ktorí sa boja urobiť “nesprávnu voľbu”, povzbudzuje, aby znížili svoje očakávania. "Vašim manželom alebo manželkou bude ten, koho si vyberiete a rozhodnete sa ho milovať." Kľúčovým slovom je však záväzok. „Nebojte sa opustiť svoju jaskyňu, vyjsť zo svojej komfortnej zóny, privítať vzťahy. Buďte odvážni, choďte do toho!"

Anne-Laure de Reviers

Zdroj: Aleteia